Pláne na ktorých slnko zapadá
Ospalá hmla pomaly padá,
na krajinu bezmoci.
Meč, čepeľ zlomená,
niet žiadnej pomoci.
Kroky ryjú v popole diery,
zrada skončila tento boj,
smrteľné boli tieto dary,
ktoré sme radi prijali.
Tiene zmizli,
nemajú prečo byť tu,
pri tých ktorí uverili,
nie je už nič k vziatiu.
Dusot kopýt,
sa prehnal nad mŕtvymi,
na pláni stoja,
zatratená temnota za nimi.
Svetlo sa prebije mrakmi,
plnými zloby a zúfalstva,
nádej prebehne nad tými,
ktorým už nič nezostáva.
Lúč si razí cestu,
do temnoty,
odkryje čo je tu,
v lone samoty.
Majáky za chladných nocí,
osvietia tŕnistú cestu,
hľadajúcim pravdy moci,
mocou lásky ju zvú.
Komentáre