Dreamov blog

Autobus zastal, štyri ľudské bytosti, vrátane mojej, vystúpia. Zastávka sa prerába, dva autobusy naraz na nej teraz nezastavia, sledujem teda práve odchádzajúci bus do ktorého som plánoval nastúpiť.
Sledujú ho aj dvaja páni. Ak sa tak dajú nazvať dvaja šesťdesiatnici nahlas vykrikujúci po celej zastávke.
"<nepublikovateľné slová> opravujú zastávku a teraz tu budeme čakať 15 minút ako taký <ďaľšie nepublikovateľné slová> Musia to robiť práve teraz?" počujem jedného z nich.
Druhý len prikyvuje a občas doplní nejaký neslušný výraz.
Ok, hovorím si, možno nemal najlepší deň a niekedy aj ujdetý bus naštve.
Lenže pánko pokračoval v svojom predstavení ďalej. Nadával vskutku na všetko. Spomenul aj obnovu nočných liniek MHD, ktorá je podľa môjho názoru krokom v pred, podľa jeho "úplne <autocenzúra>".

Tak som prišiel k názoru, že sa mu nepáči nič. Potrebuje si zafrflať a to na všetko, bez výnimky a s neuveriteľným množstvom neslušných výrazov. Inými slovami, spravil si zo života peklo.

Neviem ako to vyzeralo v minulosti, ale myslím, že morálny úpadok v dnešnej dobe je zjavný. Či už medzi mladými alebo staršími občanmi. Najhoršie na tom je, že prakticky neexistuje spôsob, ako takýmto ľuďom otvoriť oči, poprípade im uštedriť ranu z milosti, nech sa konečne uvedomia. Najspodnejšie vrstvy obyvateľstva existovali vždy (nemyslím tým zlé finančné možnosti), ale v poslednej dobe takýchto výjavov vidím viac a viac. Priznám sa, občas mám problémy takýchto ľudí, brať ako rovnocenných v ich súčastnom stave...

Kam kráčaš ľudstvo?